07.08.2012 14:49

Zabudnime na alma mater

Zabudnime na alma mater. Aj na predstavu o vierohodnosti, kvalite a vzdelanostnom niveau domovskej vysokej školy, ktorú sme vyštudovali. Akademické vzdelanie v posledných rokoch prudko devalvuje. Stačí si urobiť rešerš aktualít z posledných rokov. V médiách sa pravidelne objavujú informácie o podvodoch pri prijímacích pohovoroch alebo o podozrivom štýle štúdia niektorých študentov, ktorí chodili na prednášky len pár mesiacov alebo dekrét s titulom získali aj napriek nedostatkom v diplomovke. V istom období sa často písalo aj o nezákonnom spoplatňovaní študentov diaľkového štúdia, ktoré sa asi pred pätnástimi rokmi začalo po slovenských univerzitách šíriť ako mor. A rovnako rýchlo začala rásť chuť pracovníkov vysokých škôl na vedľajší slušný príjem. Najprv vznikali rôzne organizácie a akciovky, ktoré poskytovali priestory a ktoré pedagógov s trvalým zamestnaneckým pomerom ešte externe zamestnali. A univerzita garantovala status vysokoškolského diplomu. Potom sa poplatky zlegalizovali a zrazu sa roztrhlo vrece s novými univerzitami. Vznikali bez akéhokoľvek backroundu na zelenej lúke v mestách, ktoré o nich predtým ani nesnívali. Tiež spôsob podnikania, veď každý študent predstavuje slušnú dotáciu od štátu. Preto dnes už páni profesori a docenti pendlujú medzi vysokými školami, ktorých vyrástlo ako húb po daždi, oficiálne. Aký level však môžu mať rôzne odnože renomovaných univerzít, vysokoškolské náhradky, ktoré sa na akademickú pôdu často len hrajú? Pár profesionálov to nezachráni. Ani úroveň niektorých študentov nebude tiež slávna. Keďže treba na malom Slovensku nakŕmiť prvákmi také množstvo fakúlt, prijímajú sa aj vedomostné a talentové béčka či céčka, ktoré by mali školskú dochádzku ukončiť maturitou. Chcete argument? Mala som tú „česť“ komunikovať s jednou absolventkou nitrianskej fakulty masmediálnej komunikácie. Pripravovala diplomovú prácu o práci redaktorov zdravotnej rubriky v denníkoch a potrebovala konzultáciu novinára z terénu. S hrôzou som si prečítala jej otázky. Táto takmer hotová žurnalistka nevedela poriadne štylizovať, v texte mala gramatické chyby a jej problémom bola aj nezrelosť vo vyjadrovaní či opakovanie myšlienok. Neovládala elementárnu vec – slovo ako základné cesto pre svoj novinársky chlebíček. Obraz jej samotnej, ale i školy, na ktorej získala titul.

Akademický post dostáva skutočne poriadne na frak. K degradácii titulu prispievajú, žiaľ, aj nositelia povznášajúcich myšlienok, samotní pedagógovia, a na nekalé praktiky sa niekedy prepožičiavajú i členovia vedenia univerzít s tichou podporou akademických senátov. Nie je predsa možné, aby títo múdri a vzdelaní páni nevedeli, čo sa na ich akademickej pôde odohráva. Jedine že by ich postihla slepota z lesku zlata. Money, money, money... Hit známej švédskej skupiny si podaktorí profesori, doktori či dekani asi obzvlášť radi pohmkávajú. A my iba bezmocne evidujeme nové správy, ktoré vysokoškolský kredit stále viac zoškrtávajú. Nedávno tú o zatknutí rektora policajnej akadémie pre podozrenie z korupcie a naposledy o poslancovi, ktorý sa na politickej scéne už roky hrdí svojou dôveryhodnosťou a kvalifikovanosťou a ktorý svoj druhý akademický titul získal pravdepodobne neprávom, pretože jeho dizertačná práca mala nedostatky. Navyše nebola autorským dielom, pretože ju skopíroval z publikácie, na tvorbe ktorej sa podieľali úradníci viacerých ministerstiev európskej únie. Šetrenie chúlostivej záležitosti vraj prebieha. Nikto však nevie, aký bude záver skúmania okolností a či pán poslanec a bývalý eurokomisár (to aké osobnosti o nás v Európskej zóne rozhodujú?) bude musieť titul vrátiť. Dopadne to asi podobne ako v prípade iných káuz, ktoré sa na pár dní stali novinkou na titulnej strane, a potom sa po nich zľahla zem.  

Pre to všetko zabudnime na svoju alma mater. Alebo ju neberme tak vážne. Je isté, že akademický titul nemá už zďaleka takú hodnotu ako kedysi. Asi je na vine aj charakter súčasnosti. Patrí k nemu snaha získať vysokoškolský diplom za každú cenu, pretože ho dnes žiadajú takmer všade, ale aj chuť nejedného vysokoškolského pedagóga privyrobiť si za každú cenu. Výsledok? Z popola zrodené „renomované“ fakulty chrlia každoročne stovky nových absolventov, ktorí si nevedia nájsť žiadnu prácu. Aj preto, že trh nie je schopný toľkých vysokoškolsky vzdelaných ľudí absorbovať. Ale to predsa nie je vôbec dôležité, že?

 

Alžbeta Slováková - Spáčilová

 

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu