10.12.2018 15:09

Pri veľkom stole a z jednej misky

Harmónia – Stolovanie a etiketa

 

Možno by sa na prvý pohľad zdalo, že iba v súčasných noblesných reštauráciách platia prísne pravidlá etikety. No aj v minulosti, dokonca i v prostých chalupách, mal spôsob konzumácie jedál a sedenia za spoločným stolom svoje presné regule.

Jednoduchosť a pravidelnosť

Život je už taký. Dni cválajú a podobajú sa jeden druhému ako vajce vajcu. Tomuto princípu sa nevyhli ani naši predkovia. Tiež museli pravidelne jesť. No ešte v stredoveku sa obed nepodával, počas dňa sa robilo na poli či išlo na jarmok. Ľudia vtedy jedli iba dvakrát denne. Raňajky boli preto sýte, konzumovali sa kaše a husté polievky, na večeru boli varené jedlá, ktoré museli tiež zasýtiť. Či už kapustové, zemiakové alebo múčne. Mäso len zriedka. Až po druhej svetovej vojne sa stravovacie zvyky zmenili, keď sa etabloval trojchodový denný režim. Už sa raňajkovalo ľahšie, postačil chlieb a k tomu hrnček bielej kávy, mlieka alebo čaju.

Drevená lyžica i strieborná vidlička

Riad býval najčastejšie keramický alebo drevený, rovnako lyžice. Vidličky a nože sa nepoužívali. Tie sa dostali do bežného spôsobu stolovania až v 17. storočí a to v meštianskych domoch a šľachtických sídlach. Okrem keramiky trónil na stole aj cínový riad a o pár desaťročí sa používali sa už strieborné príbory. Navyše sa rozvinula porcelánová výroba, ktorej pomohlo aj šírenie nových nápojov, ako bola káva, čaj a čokoláda.

Starosvetské zvyky

V rámci rodinných vzťahov bolo dôležitým prvkom stretanie sa všetkých jej členov pri raňajkách a večeri. Bolo to veľmi prosté, ale komunikatívne stolovanie. V prvej izbe, kde sa aj varilo, si všetci posadali za veľký stôl s lavicou a stoličkami. K dispozícii mali len jednu väčšiu misu, z ktorej si naberal každý pokrm. Drevenou lyžicou redšie jedlá, kúskom chleba hustejšie pokrmy a priamo rukou varené zemiaky, placky či kúsok koláča. Čestné miesto v rohu prináležalo hlave rodiny – gazdovi, malé deti držali v náručí a kŕmili matky a väčšie sa usadili na lavici. A v niektorých regiónoch mohli pri stole sedieť dokonca iba muži. Prísnosť zvykov zväzovala, ale zároveň učila pevnosti rodiny, ku ktorej prispel aj každodenný rituál v kuchyni. Podobné zvyky sa dodržiavali aj pri štedrej večeri, pri ktorej sa dominantné postavenie hlavy rodiny ešte viac zvýraznilo. Všetky úkony spojené s tradičnými chodmi usmerňoval gazda a pri každom chode mal právo prvého sústa.

My sa v zhone, ktorý pred vianočnými sviatkami prežívame, snažíme tiež vyvolať podobného ducha spriaznenosti. Rodinnú atmosféru však zliepame okázalými modernými prvkami, ktoré sú symbolmi dostatku až blahobytu. Napríklad honosným obrusom a luxusným obedovým servisom. No nie vždy sa nám podarí uvariť atmosféru večere, ktorá prebehne v dokonalej súhre všetkých členov. Ale určite ešte aj v súčasnosti žijú rodiny, ktoré z pomyselnej spoločnej misy jedia dodnes.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.goodfon.ru

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu