17.09.2018 20:02

Inšpirovaní fínskou saunou

K vitalite a zdraviu – Relax a pohyb

 

Spotiť sa v parnom kúpeli je súčasťou životného štýlu niektorých národov už po tisícročia. Podobným očisťovacím praktikám svojho tela holdovali starí Rimania, obyvatelia Thajska, ale i indiánske kmene Mayov i Aztékov.

Historické korene sauny

Regenerácia pokožky v parnom kúpeli si svoju históriu začala písať skutočne dávno. Tá pravá sauna sa však zrodila v severských krajinách, najmä na území Fínska, kde ľudia kedysi zvykli v prútenom alebo drevenom obydlí vyhĺbiť v strede jamu a do nej nakládli rozžeravené kamene, ktoré polievali vodou. Fíni neskôr stavali špeciálne stavby bez okien a komína na tieto účely a napokon to začali učiť aj iné národy. Parný kúpeľ sa šíril od Baltu smerom k Uralu, takže si ho osvojili aj obyvatelia ruskej zemi, kde je obľúbený dodnes.

Vo Fínsku má sauna špeciálne postavenie. Ako súčasť národných tradícií bola v minulosti považovaná priam za posvätné miesto, kde sa okrem očistných kúpeľov aj liečili choroby a rodili deti. Dnes je bežnou súčasťou života ľudí tejto severskej krajiny, a je zakomponovaná do zariadenia bytu či domu tak samozrejme ako u nás kúpeľňa.

 

Princípy saunovania

V miestnosti, kde sa vzduch vyhreje na 60 až 90°C, prípadne i viac, prebiehajú v ľudskom organizme pozitívne, často pocitovo blahodárne procesy. V prvom rade sa telo bráni prehrievaniu potením, čím sa z organizmu vylučujú toxické látky a človek si takto posilňuje obranyschopnosť voči infekciám, virózam a iným ochoreniam. Pri takto extrémnej teplote sa zvyšuje aj metabolizmus, zrýchľuje sa činnosť srdca a rozširujú sa cievy. Vplyvom tepla sa zároveň uvoľňujú svaly a do krvi sa vyplavujú endorfíny ako zdroj pozitívnych pocitov a myslenia. Šľahanie brezovými metličkami, ako to robia Fíni i Rusi, sprostredkúva prienik väčšieho množstva tepla do tela, čím sa účinky horúcej pary umocňujú. Po pobyte v saune nasleduje ochladenie v studenej sprche, bazéne alebo v jazere, čo sa má opakovať viackrát. Vtedy sa cievy naopak stiahnu a krvný obeh sa stabilizuje do normálu. Najprv treba v saune vydržať asi 20 minút, potom 5 minút pobudnúť v chladnej vode a v ďalších cykloch, ktoré prerušujeme krátkym ochladením, stačí zostať v saune len 5 minút. A ako často sa tejto činnosti venovať? Odborníci odporúčajú frekvenciu raz alebo dvakrát do týždňa.

Praktické rady

  • Najprv si okrem šatstva odložme všetky šperky a kovové doplnky, ktoré sú výbornými vodičmi tepla, mohli by sme sa preto popáliť.
  • Pre použitím sauny sa treba osprchovať teplou vodou aj s použitím mydla.
  • Ak máme domácu saunu, doprajme si ten luxus saunovať sa úplne nahí, pretože takto je horúci kúpeľ najúčinnejší. Vo verejnej saune si však zo spoločenských i hygienických dôvodov vezmime veľký uterák alebo plachtu.
  • V saune môžeme sedieť i ležať, lepšie je mlčať a dýchať povrchne nosom, nie otvorenými ústami.
  • Do bazénu so studenou vodou vchádzame pomaly a telo schladzujeme postupne.
  • Po absolvovaní celej procedúry sa osprchujeme bez mydla a na záver si môžeme poležiačky oddýchnuť.
  • Napokon si nezabudnime doplniť chýbajúce tekutiny, najlepšie minerálnou vodou, ktorá dodá telu aj minerálne látky, ktoré sme stratili masívnym potením.

 

Zo sauny zdraví i krásni

Dopriať si pravidelne saunu predstavuje pre človeka hneď viaceré pozitívne momenty:

  • budovanie imunity, otužovanie a zvyšovanie odolnosti organizmu
  • zrýchľovanie metabolizmu a zvýšenie pulzovej frekvencie
  • úľavu pre svaly
  • ústup bolestí v prípade reumatických ťažkostí
  • zlepšovanie stavu pokožky, po absolvovaní sauny je vláčnejšia, zvlhčená pleť odoláva tvorbe vrások úspešnejšie
  • likvidovanie celulitídy
  • zníženie hmotnosti pri potení
  • odstránenie nespavosti
  • regeneráciu telesných a duševných síl, zlepšenie dýchania i kĺbovej ohybnosti, preto je vhodná aj ako relax pre výkonných športovcov

 

Pobyt v saune je rizikový pre

  • ľudí s ťažkosťami srdcovo-cievneho systému a s vysokým krvným tlakom
  • pacientov s kŕčovými žilami, otvorenou ranou, chorou obličkou, štítnou žľazou alebo onkologickým ochorením
  • diabetikov
  • epileptikov
  • tehotné ženy i tie s gynekologickými problémami
  • malé deti
  • starších ľudí nad 60 rokov, ktorí  by sa mali poradiť radšej s lekárom
  • pacientov s vírusovým ochorením, ktorým pre priveľkú záťaž hrozí kolaps

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: pixabay.com

 

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu